Alphonse je a ostane pre mňa nezabudnuteľným. Štedrosť a pohostinnosť voči svojim blížnym, ale hlavne k takým ktorí nič nevlastnia bola príslovečná. V celom mojom živote som nestretol takého človeka.
U neho som poznal veľa zaujímavých ľudí. Tulákov ktorí prechádzali Alpami, lyžiarov ktorí absolvovali „Haute route“ mnohí viac alebo menej bez finančných prostriedkov (medzi iným aj Slovákov). Chudobní u Alphonsa vždy našli gratis prístrešok. Ale nechýbali tam ani profesionáli hôr, vodcovia, pohraničná stráž, a financi zo Švajčiarskej ako aj z Talianskej strany. Títo sa zastavovali často na fare v Bourg St Pierre, a pán farár ich pohostil z fondue ktoré sam pripravil, ako aj z dobrým walliskym bielym vínom „Fendant“.
V jeho kuchyni sa raz zišlo okolo pätnásť ľudí.
Po pohostení sa diskutovalo a smialo až hlboko do noci. Hostia odišli. Ostali sme s mojou manželkou Monique sami v kuchyni. Podlaha bola zasvinená a mokrá (bolo to v zime, ľudia nanosili sneh na topánkach), všade plno špinavého riadu a prázdnych fliaš. Bolo na nás aby sme sa postarali o poriadok. Pritom som si dovolil urobiť Alphonsovi (medzi štyrmi očami) nasledujúcu poznámku. « Dnes chápem prečo sa farári nesmú ženiť » Prečo ? opýtal sa ma nechápavo. « Lebo keby si mal ženu, odpovedal som, už dávno by nás všetkých odtiaľ bola vyhodila ».