B.A.S.E. jump Italy
Všetko sa to začalo pred piatimi rokmi v Nórsku, keď som liezol v 1000 metrovej stene Kjeragu. Tam som po prvý krát videl na vlastné oči BASE jump. Počas celého dňa okolo nás preletelo 47 skokanov a bolo to neskutočné. Bohužiaľ sa nám stenu pre zlé počasie nepodarilo vyliezť, ale práve tam som si povedal, že raz sa tam vrátim, vyleziem si ju a potom skočím.
O dva roky neskôr sa mi podarilo zoznámiť z vtedy jediným slovenským BASE jumperom Romanom Dubským, ktorý sa mi stal inštruktorom a kamarátom. Postupne počas dvoch sezón ma učil všetko, čo ako BASE jumper musím vedieť a ovládať na 100 percent. Pri BASE jumpe totiž nie je žiadny priestor na chyby, lebo následky bývajú fatálne. Čím viacej som sa o tomto športe dozvedal, tým som mal väčší rešpekt. Bol som zvedavý či sa dokážem odraziť z exitu, teda ak sa k nemu vôbec dostanem. Na jar som sa „otestoval“ keď som skočil svoj úplne prvý BASE jump z mostu Limska Draga. Vedel som teda, že odraziť sa dokážem. Nasledovalo pár zoskokov z komínov a už som iba čakal, kedy sa dostaneme na skaly. Skok zo skaly je po skoku z antény totiž najzložitejší a najnebezpečnejší zo všetkých BASE skokov. Zároveň je však aj najkrajší a najintenzívnejší.
Po viacerých presunoch termínu sme sa dostali ráno 23.8. pod úžasnú stenu Monte Brento neďaleko legendárneho Arca. Nasledovalo dôkladné zabalenie padákov, hodinová jazda na aute serpentínami do kopca a ďalšia hodina turistiky na exit. Tu som si zopakoval všetko od odrazu, cez jednotlivé fázy letu až po samotné otvorenie padáka. Opätovná kontrola padáka, ten máte totiž iba jeden, ustrojenie a posledných pár metrov ku exitu. Ta scenéria bola neskutočná, pár metrov od 800 metrovej priepasti a na chrbte iba padák. Roman mi ukázal miesto odrazu, vysvetlil pristávacie plochy, smer odrazu a všetko sme si ešte raz pomaly prešli. Keď som zliezol posledný meter na skalný špic o veľkosti 20 x 50 centimetrov, už nebolo cesty späť. Neskutočné sústredenie, rýchle zopakovanie si všetkého potrebného, roztrasené odpočítavanie a odraz. V tom momente sa čas zastavil. Okolo mňa iba skalná stena a neskutočný pocit že som to dokázal. Čo som zažíval počas tých pár sekúnd sa nedá vôbec opísať. To sa dá iba zažiť a tento pocit poznajú momentálne iba štyria Slováci vrátane mňa. Vychutnajte si však aspoň parádne video z Romanovej produkcie, ktorému sa chcem zároveň poďakovať za všetko, čo pre mňa spravil.
Text: Maťo Urban
Foto a video: Roman Dubský
www.skydiveduby.com