Kultúrne voľno - Kremnické Gagy 30.ročník
Mnohí z Vás iste poznáte graficky design podujatia MEDISKIALP, ktorý v posledných rokoch má na svedomí nenápadný pán z Banskej Bystrice- Ján Fakla. Šport nebol jeho doménou, čo sa zmenilo, keď nás zviedla dokopy spolupráca s firmou FUCHS- iste si pamätáte bufky zo SEPu v Nízkych Tatrách. Čo je ale vášňou tohto muža som odhalila pomaly pri návšteve jeho bytu, pri debatách s ním a jeho sympatickou manželkou.
Možno neskôr keď sa objavil na poličke gunár a naše debaty už aj o rodine, politike a objavila sa znova téma Kremnických gagov...náročnosti prípravy podujatia...koordinácie množstva subjektov, časovej , priestorovej ale aj vzťahovej logistiky. Postupne som svoj obraz o tom ako sa organizuje športové podujatie rozširovala o nové typy poznatkov a tentokrát z poľa kultúry...Ja som riešila štartovky s logami partnerov, Ďakovacie či ďakovné diplomy, účastnícke diplomy, to ako sa vyberá dobrá fotky na baner či propozície...a učila som sa....
Vzájomná škola trvá a konečne tento rok sa mi podarilo po mnohých pevne zakrúžkovať kalendár a nepopustiť- ani výbornému podujatiu pre pacientov zo sclerosis multiplex- v Bratislave- tu športovali v trojiciach „ zdravý“ aj „pacienti“.
Prekvapivo jednoducho som rezervovala lístky, uhradila a prišlo mi vyrozumenie mailom...lístky na vybrané podujatia sú pripravené v KIS Kremnica. Počasie bolo studené a sychravé a Kremnica plná návštevníkov, lákali vône čerstvých domácich pochútiek z medu, jemne bublal burčiak, husacie lokše a pečené masové dobroty vábili chuťové poháriky okoloidúcich- no šup sa na začiatok do šapito, kde sa priaznivci Štúdia L plus S tešili na kultové postavy slovenského humoru- p. Kňažko a p. Lasica v predstavení „Na fašírky mi nesiahaj...!“Po miernom oneskorení sa rozohral koncert, kde hra so slovami dosiahla majstrovstvo a gradovala cez interakciu s divákmi a dokonca aj zvonom z kostola sv. Kataríny. Proste Kremnica. Aj vietor aj búrka prebehli a my sme si užili a tešíme sa na ďalšie stretnutia...Páni...
Naše kroky viedli na námestie kde nezabudnuteľné divadlo Teatro Tatro predviedlo etudy športových olympijských disciplín- mne sa osobne najviac páčili skoky na lyžiach s podtextom nikdy nevieš kto ti môže pomôcť- sa smiali deti aj my starší/mimochodov videla som to 2x a ak budem môcť nevynechám ani tretí...Na rohu koncertovala skupina Lojzo bez zmeny svojej kvality pripomenuli hity ako Anča, Na centrálnom trhovisku a ďalšie a neviem ako je to možné, že spievali aj úplne maličký diváci...že by to už niekde počuli????
Stmievalo sa a tešila som sa na predstavenie Nebo? z českej scény Divadla B. Polívku. Tri ženy a tri príbehy ako sa dostali do pred-neba boli úžasným uvoľnením pre stresované duše smrteľníkov. Zabávali sa protagonistky a publikum odchádzalo vďačné za to český humor zo Slovenska nevymizol. Bohužiaľ večerný koncert sa omeškal a povinnosti druhého dňa ma donútili predať lístok, čo prebehlo absolútne bleskovo....
Cestou po diaľnici do BB som sa ešte usmievala, aj v noci som sa usmievala a keď si spomeniem stále sa usmievam...ďakujem všetkým organizátorom...umelcom...a ďakujem rodine Faklovcov, za to že ich tu máme....