Že vraj človek si podmaňuje prírodu. Tak sa to všeobecne hovorí. Je to naozaj tak?
Keď som po dlhšej dobe išiel behať po starých cestičkách, ktoré som pravidelne brázdil takmer 20 rokov, dostal som skoro šok. Zarastené chodníky, vysoká dávno nepokosená tráva, plno bodliakov a malých kríkov. Voľakedy sa tu pravidelne kosilo, chodníky lesom boli čisté a priechodné. Smial som sa a nazýval som to "lúčny tartan" . Jednoducho, nemal som teraz kadiaľ v pokoji prejsť. Išiel som skôr po pamäti. Mal som pocit , že som takmer v džungli. Nečudujem sa teda, že tu už vlastne nestretnem ani človiečika. Však nemá ako sa tu v pokoji dostať. Až teraz som si nejak pospájal moje skúsenosti , pozorovania či dojmy aj z iných oblastí a nadobudol som presvedčenie, že tu si príroda opäť berie späť to čo človek získal. Keď som to spomenul známym, tak toto pozorovanie len potvrdili. Neviem či je to dotačnou politikou, ochranou lesov, ochranármi či kýmsi iným. Faktom je, že chodníky zarastajú, trávnaté oblasti sa pomaly menia na zarastené plochy, miznú ale aj ľudia z prírody, či zvonenie dobytka na paši. Keď sa dostanem k starým mapám, tak množstvo ciest sa už nevyužíva a prakticky ani neexistuje. Extrémne by som mohol zobrať aj vysoké polohy do úvahy, kde staré mapy ukazovali mnohé chodníky, dokonca značkované naviac.
Takže ako to vlastne je s tým podmaňovaním prírody? Pozrite sa vôkol Vášho bydliska a skúste sa len tak pri Vašej prechádzke nad tým zamyslieť. Či vlastne chodí sa ešte dnes na prechádzky do prírody? Aj to je náročná otázka. Počítače či pohodlie dosť vládnu svetom.