Via ferrata alebo kletterstieg - zaistené cesty. Už pár rokov na ne chodíme a organizujeme akcie - hlavne adrenalínový týždeň. Ale stále je to vlastne ďaleko. Či sú to už ferraty pri Cortine d Ampezzo alebo pri Lago di Garda. Už sme rozmýšľali dosť dávno nad niečím bližším, kde sa dá zájsť za kratšiu dobu. Takže si cez voľný víkend hovorím, že poďme testovať čosi bližšie. Keď sa to osvedčí - o rok to nájdete v našom kalendári.
Vieme, /aspoň ja / že na Slovensku sú ferraty dve. Na jednu sa dá dostať dosť ťažko. Nie preto, že by terén bol problémový ale je to súčasť vojenského územia na Lešti. Toto som si bol aj vyskúšať. Bolo by to fajn ale vzhľadom na komplikácie, je prístup nie vždy možný. Jednoducho sa tam nedá vybrať spôsobom, že "poďme"!! Potom druhá ferrata je v Tatranskej kotline. Obe sú ale krátke, dá sa to prejsť za pár minút. Ale na zaučenie je to super.
A hľadám ďalej. Oficiálne bydlisko mám stred Slovenska - Horehronie - Brezno , tak si hovorím, že takých 400 km je zvládnuteľných. Tak naberám aj so synom smer západ. Rakúska oblasť Rax a Hohe Wand. Najskôr teda Rax.
K rampe, kde končí cesta pre autá sme namerali z domu 408 km. Hurá ! Však za chvíľku máme diaľnicu takmer na celom úseku, takže to je len 4 hodiny cesty. No paráda. Vybrali sme z mikrobusu všetky sedačky a máme luxusný priestor. Odchádzali sme v sobotu ráno z domu. Počasie , že by malo byť ok ale by malo čosi prvý deň spŕchnuť. Hovorím si idem. Práce mám dosť, treba aj oddych. A veru spŕchlo. Tesne pred príchodom. Tak sme si dali čosi najesť, napiť. A premohla nás bleskove únava a nádherný zvuk kvapiek na strechu. Zaspali sme ako malé deti. Spalo sa krásne. Bodaj by nie . Asi tak 4 hodiny. Keď sme trochu otvorili oči, zrazu registrujem lúč slnka. Čo sa to robí? pýtam sa mladého. Pršať prestalo, slnko krásne svieti. Bolo asi štvrť na päť. Premohol som spánok a vyhlásil som útok na ferratu. Do tmy ostávalo necelých 5 hodín a za ten čas sa dá veľa.
Prvý cieľ - Haidsteig. Ferraty obtiažnosťou C/D. Vyrážame tesne pred piatou a len podľa mapy. Píšu nástup na 1 a pol hod a ferratu 2 1/4 hod, takže musíme pridať aby sme stíhali tmu. Mastíme rýchlo, však sme oddýchnutí. A za 45 min sme pod nástupom. Nejak rýchlo hovorím si. Cestou sme stretli ísť dole nejakých čechov. Asi aj zmokli ale inak nikto. Len atentátnik na štyroch nohách. Kamzíky si povedali, že tu chcú mať kľud. A tak , keď pri vybaľovaní materiálu obdivujeme svorku kamzíkov, jeden si vyšiel povyše, priamo nad nami. A znenazdajky si kopol do balvanu skoro ako lopta a šups - rovno na nás. Zmeraveli sme a čakáme kde skala odskočí. Odskočila od nás. Fíha, to bola tesnotka. No to veru nezačína pekne. Ale nás zase len tak nejaký kamzík neodstraší. Však sú to naši bežní kamaráti. Tak dávame všetko čo treba na seba a idme hore. Obaja sme dosť rýchli a cesta uteká. Normálne sa tu tvoria strašné rady a preto sa čas neúmerne naťahuje. Teraz z ľudí sme tu len a len my dvaja. Pohoda. Cesta pekná a vhodná na rozcvičku pre každého "!!!". Len rebríky mi akosi nesedia. Uprostred je nosná konštrukcia a do strán idú len stupačky. Rebrík prvý je ok ale druhý je bez istiaceho lana. Tak hútame ako sa tu vlastne istí. Tak sme si spojili karabky na sete a prehadzovali od zadu na jednotlivé priečky. To aby som vedel, ako radiť pre budúcnosť. Možno ani nie hodina a sme na konci. Ešte trochu prejdeme hore už po trávičke ku krížu a sme na vrchole. Preinerwand - 1783 m. Hojdám sa na konštrukcii , fotíme a ideme dole. Naše časy neberte až tak vážne, nikto nás nebrzdil, niečo máme za sebou,takže v reále bežného chodenia si iste pridajte. Zbehávame suťoviskom dole a je škoda, že cas nás už tlačí. Je tu ešte jedna krátka feratka Königschusswand Steig - obtiažnosti E a to sme chceli. Tak si hovoríme, že to dáme ráno a až potom presun ďalej.
Takže sme si pekne zašli do auta, najedli a pohodlne vyspali v aute. Ráno len evidujeme plno áut a ľudí / nocou naviac ešte diskotéku v tom jedinom dome čo tu nablízku bol /. Nás to nechalo ale chladných. Tušili sme , že všetci chcú na Haid a tam sme už večer boli. A veru, keď sme prišli k nástupu na Haid, tak tam už bola fronta. Ako dobre. Hovoríme si. My ideme obďaleč. Čo nás ale prekvapovalo stále, tak táto ferrata je totálne schovaná. Prakticky nikde tu v okolí nástupu nič nepoukazuje , že tu čosi ešte je. Takže je to skôr o tom ako si preštudujete popis.
Königschusswand Steig a pár údajov:
Obtiažnosť - E
Prevýšenie ferraty - 230 m - ale tá pozostáva z dvoch častí. Prvá časť je lezenie stupňa 2 - a nie sú tam vôbec istiace laná!!!. Takže je dobré prípadne sa aj zaistiť, hlavne ak ste skupina. Druhá časť je pravá ferrata s vysokou náročnosťou.
Čas na ferratu: píšu 1 a 3/4 ale je to celkový čas pre obe časti
Začiatok tejto cesty nájdete tak, že buď idete okolo nástupu na Haidsteig a o pár metrov ďalej stúpate hore suťoviskom po chodníčkoch až prakticky kým sa inak nedá. Iná cesta je , že ak už máte za sebou Haidsteig a prichádzte z hora suťoviskom, tak použijete traverz. Vid. obrázok vyššie - kde modrá čiara je výstup a zhrubnutá modrá čiara je výstup - lezenie bez istenia. Potom už začne istenie. Obtiažnosť je už vysoká a nie je teda určená pre každého. Naozaj to neskúšajte len tak bez skúseností. Sú tam dve kľúčové miesta. Jedno je cez takmer hladkú platňu bez stupov, takže treba použiť silu rúk a nohy na trenie. Druhé miesto je zaujímave tým, že idete cez takú jaskyňu a je potrebné sa prepchať cez dosť úzke miesto. Batoh tam dosť zavadzia. Takže na správnu polohu tela treba prísť aby sa to dalo prejsť. Keď sa vyjde vonku z jaskyne, tak už je to ľahké a za chvíľku ste hore. Táto ferrata je už taká výživná a je z nej príjemný zážitok. Ako dvojkombinácia na jeden deň je to ako stvorené. Takže vrelo doporučujem.
Ten deň nám ale nebolo dosť, nebol ani obed a už sme išli na HTL do Hohe Wandu. Obtiažnosť D až E. Ale o tom už v ďalšej časti.