Ešte doma sme sedeli nad knižkou a hľadali sme ferraty čo najbližšie Raxu. Upútala na prvý pohľad HTL v Hohe Wande. Ako písali, obtiažnosť D až D/E. Tak to by sa nám páčilo. Kedže to je nedaleko a vlastne cestou domov, tak sa tam zastavíme /pokračovanie na článok časť I./ . Ako vždy necestujem veľmi s mapou ale trafiť sa trafíme kde máme a už z diaľky vidíme stenu na ktorú ferrata vedie. Viac menej to nie je problém, nakoľko prakticky z konca ferraty štartujú na padákoch alebo rogalách a lietajú si všade naokolo. Termika tu musí byť super a vidno , že je to obľúbené miesto. Naviac je tu vysunutá vyhliadková veža a desiatky ľudí Vás na ferrate vidí.
Autom prídete od diaľnice cez Gaaden a Stollhof a potom smerujete podľa smerovníkov na Hohe Wand Strasse. Tu Vás pravdepodobne odľahčia o pár EUR / my sme platili 5 EUR / a idete cestou hore. V prvej zákrute je parkovisko, kde si môžete nechať auto a hor sa na ferratu. My sme zvolili trochu iný postup a to, že sme vyšli na najvyšší bod, nakoľko je tam množstvo parkovísk a chát. Je to akási náhorná plošina, kde je oddychová zóna. Zaparkovali sme to a najskôr sme hľadali cestu dole. Nie a nie nájsť cestu a tak sme to nakoniec strihli lesom po nejakom vychodenom chodníku, čo sa však časom stratil. Nakoniec sme niečo našli ale bola to vzdialenejšia varianta. Potom sme len dodatočne zistili, že padačkári hore nás zmiatli a zakryli nám začiatok.
Podľa www.bergsteigen.at vyzerá HTL takto:
Hurá , konečne sme teda na začiatku ferraty. Už zo spodu to vyzerá veľmi dobre. Krásna hladká skala, minimum stupov a čo vidno zo spodu , tak na hrane je asi ten najťažší úsek. Dobrá výzva. Horšie bolo, že pred nami práve chcela nastúpiť skupinka. Z troch bol jeden starší vodca s lanom a chystal sa naraz istiť dve také štyridsiatničky. Boli v lezečkách , tak to vyzeralo, že sú pripravení. Ale keď prišli k lanu , tak začal ten vodca jednej z nich vysvetľovať ako sa istí na ferrate. Skoro mi vypadli oči a neveriaco krútim hlavou. Vzrástli naše obavy aj z rýchlosti postupu. Tak to nakoniec aj vyzeralo. Čakali sme poriadne dlho, kým prišli aspoň nad hranu. Dievčatá mali evidentne problémy so silou rúk. Jedna z nich pri prekonávaní tej najťažšej časti tak vzdychala ako keby bola tenistka na US Open alebo robila práve niečo iné príjemnejšie a na inom mieste. Medzitým sa ukázal aj ďalší záujemca o ferratu a vysvitlo, že chalan je z Blavy a po obede si odskočil vyskúšať a porovnať to čo čítal s praxou. Tak sme sa konečne aj my vydali na ferratu a hneď po troch cvaknutiach už to ide tak ako sa patrí do kolmice a s minimom stupov. Paráda ale dá to slušne zabrať. Najťažší úsek čaká po nejakých 15-20 metroch. Malý previs ale ešte sme čerstvý a išlo to. Dokonale sme sa zahriali nielen od slnka a za okamih sme dobehli tú spomínanú skupinku. Naštastie nás za chvílu pustili ďalej a konečne sme mohli ísť našim tempom. faktom ale je, že toto nie je už pre začiatočníkov a niečo treba mať vyskúšané a ručičky trochu silnejšie a netrénované len myšou od PC. Ferrata má také tri časti s možnou alternatívou v závere - kde sme ale netrafili na časť s E obťiažnosťou. Zvládli sme to za necelú 1 hod a pol, píšu, štardartne 2 hod. Potešilo najmä to, že HTL ferrata je vlastne od začiatku až do konca ťažká a je tak len pár oddychových miest.
Tu na HTL nás naštastie už neohrozovali kamzíky ako na Raxe ale zase niekoľkokrát si to padačkári zamierili tak tesne popri skale a popod nás, že nám niekoľkokrát zatajilo dych ako to to s nimi dopadne. Asi to bolo "normálne" ale pre mna ako laika trochu šok.
Nejaké ďalšie foto pre ilustráciu z www.bergsteigen.at
V každom prípade, o rok na víkendové ferratové akcie to bude ako jedna z možností. Môžete sa tešiť.