Táto jeseň je úžasná. Takmer stále je ideálne počasie a po týždňovom pracovnom vyťažení je hriechom ostať doma. Kedže do Nízkych Tatier kameňom dohodím, tak sadám do auta a za pár minút som pod kopcami. To bol niekedy môj častý smer ale teraz je to viac sporadické - viď. záver. To už len spomínam a o to viac si to užívam. Mám rád výhľady a to čo najdlhšie. Takže logicky na hrebeni mi je to dopriate a tak smerujem tam. Nechodím však rád rovnakou cestou, tak som sa naučil na zaujímavé kolečko. Prvá časť v kľude a pokoji, druhá sa akosi za posledný rok zmenila.
Parkujem na Trangoške, kde sa neskôr vrátim. Začnem presunom na Srdiečko, potom pekným turistickým chodníkom cez les na Kosodrevinu. V tejto časti cesta či zjazdovka zvádza si to skrátiť na priamo ale prídete o lesný chodník, tiahnúci sa pekne serpentínami nahor. Nuž každý si vyberá ale ten chodník radšej nevynechajte. Aj hore či dole. A keď sa už dostanete na magistrálu nad Kosodrevinou máte vyhraté. Najskôr si vydýchnete zo strmšieho kopca a potom si cestu môžete naozaj vychutnávať. Idete smerom na západ a ste tesne nad hranicou lesa, kde sú výhľady zaručené. Takmer stále po rovine a ste v sedle Príslop, potom ďalej trošku lesom a začnete pomaly stúpať na Krížske sedlo.
Nie je tam žiadne extra veľké prevýšenie ale otvorí sa Vám neuveriteľne krásny pohľad oproti na masív Skalky. Vnímate ten priestor a zdá sa Vám , že ste tam akýsi maličký. Je kľud, takmer nikoho nestretnete. Môžete nerušene rozjímať nad sebou, svetom či záľubami. Chodníček neustále traverzovo ide po kúsku hore až do Krížskeho sedla.
A hurá. Ste na hrebeni. Vidíte už na severnú stranu Tatier a tak už len pozor pod nohy, nech nezakopnete, keď budete sa za jazdy snažiť obzerať. Tu je už hlavná magistrála a aj ľudí stretnete viacero. Idete na východ , teda smer Chopok. Vietor takmer vždy ak fúka tak zo západu, takže do chrbta Vám pomôže dopredu ak má práve silu. Hrebeňovka úplne pohodová, žiadne veľké kopčeky.
Trošku sa zadýchate z riedkeho vzduchu a kopčeka na Derešoch ale to rýchlo prejde. Potom už máte pred sebou Chopok. Jedna vec je istá. Ak ste doteraz mali kľud, tak tu začína turistický ruch. Lanovka na Chopok vychrlí v pekný deň tisíce ľudí a tak si za chvíľu pripadáte ako niekde na námestí. Počujete rôzne národy ako sa rozplývajú nad výhľadmi a tak trochu to srdce poteší. Môžeme byť hrdí čo na Slovensku máme. Z Chopku - ak si vyjdete úplne na vrchol , či pod Chopkom kde je učupená Kamienka a nová veľká lanovka s rotundou / z reštaurácie ktorú stavajú bude asi najkrajší výhľad na svet okolo a typujem , že to bude jedna z top atrakcií na Slovensku / sa vydajte na Ďumbier. Tu si uvedomíte, koľko ľudí vie ísť na hory. Síce niektorí viditeľne majú problém s pohybom, resp. aj s výstrojou ak by ich chytila zmena počasia. Chodenie len tak naľahko bez náhradných vecí je dosť povážlivé. Nuž každý sa učí. Výhľady Vám to ale nezoberie a keď stojíte pri kríži na Ďumbieri, je Vám jasné , že ste prešli kusisko cesty.Posledné foto a hurá už len dole.
Na Štefáničke si môžete dať niečo na posilnenie a potom trošku strmšie dole a ste pri aute. Asi aj unavení ale spokojní z toho čo ste dokázali. Hurá domov pozerať foto a zdielať ich s kamošmi. Len som nespomenul , že táto trasa je dlhá 25 km a prevýšenie má cca 1250 m.
Turistickou chôdzou je to tak na 8 - 9 hodín. Sú samozrejme možné kratšie varianty, keď si z Chopku to už strihnete dole a vynecháte Ďumbier či si pomôžete lanovkou napr. na Kosodrevinu. Alebo to ísť aj opačne. Hrebeň sa samozrejme dá ísť aj zo severu z Jasnej ale práve tá kľudná a úžasná cestička medzi sedlom Príslop a Krížskym tak tú vynecháte čo je fakt škoda. Profil trasy vyzerá asi takto.
Lenže ja aby som sa nenudil a trochu sa víkendovo dorazil, tak túto trasu behám. Už roky poznám trasu a viem, že nič lepšieho na tréning nie je. V mojom prípade na pretekový skialp. Využitie je samozrejme aj pre iné športy. Niektorí síce radšej tvrdia, že u nás sa natrénovať nedá a tak chodia na ľadovce. Ale túto tému teraz nerozoberám. U mňa som túto trasu zbehol po dlhoročnej pauze. Bol som nadšený. Celé som to prebehol, vyšiel všetky stupáčiky, ktoré sú v ceste. Prekonal som stuhnutie nôh na dlhých stúpaniach - najťažšie je to po Kosodrevinu a potom zo Širokého sedla na Ďumbier. Takže úplné nadšenie ma priam ovládlo. Pre úspech som bol tento rok tam už asi 5 krát, čo je za desaťročie rekord. Takže pre zaujímavosť aj tohtoročné najlepšie moje časy:
Trangoška - Krížske sedlo - 1:11:06
Krížske sedlo - Chopok pri lanovke - 37:55 / 1:49:02/
Chopok - Ďumbier - 32:40 / 2:21:42/
Ďumbier - Trangoška - 50:24 /3:12:07 /
Potom doma som sa trochu zavŕtal v starých tréningových denníkoch. Ešte keď som vážne trénoval - to je ešte za doby keď sa piesok lial - som síce až taký dobrý bežec nebol ale zase ten čas ma ohromil. Presne 27.9.1994 som šiel tieto úseky takto:
Trangoška - Krížske sedlo - 1:00:14
Krížske sedlo - Chopok pri lanovke - 32:30 / 1:32:44/
Chopok - Ďumbier - 29:31 / 2:02:15/
Ďumbier - Trangoška - 30:38 / 2:32:53 /
Fakt mi to trochu ohromilo dych. Viem, už som takmer o 20 rokov starší, o 10 kg ťažší a tréning je len sporadický. Ale ak chce niekto dosiahnuť čosi vo svete, tak ten môj najlepší čas je len základná hranica. Zaujímalo by ma , koľko by to bežali napr. pretekári zo skialpu dnes. Jasné, že by mali byť lepší. O koľko netuším. Asi tam budem musieť urobiť preteky. Lebo mládež skialpová ma stále presviedča , že sme boli iná doba a dnes je svet ďalej. Uznávam, len otázne kde je Slovensko.
Ale za tú prechádzku to stojí. Takže ak ešte jeseň dovolí, tak máte aj takúto ponuku na výlet. A prípadne kúsok snehu Vás predsa odradiť nemôže.
Pekné zážitky.